TATRY A GOLF

       Úsilie o zvýšenie počtu návštevníkov Vysokých Tatier nútilo majiteľov ubytovacích kapacít hľadať a vymýšľať stále nové služby a atrakcie. Medzi tie menej tradičné športové rekreačné aktivity patril začiatkom 20. storočia golf. vhodne dopĺňal klasickú turistiku, lyžovanie či bicyklovanie. Čo je však zaujímavé, práve Vysoké Tatry sa môžu pochváliť prvenstvom v organizovaní golfových turnajov v rámci Uhorska.

             Podľa Ivana Bohuša prvé golfové ihrisko v Tatrách vzniklo roku 1905. Zrejme však nespĺňalo všetky náročné kritériá kladené na tento šport, pretože už o štyri roky neskôr postavili v Tatranskej Lomnici nové ihrisko. Značná finančná podpora ministerstva pôdohospodárstva  umožnila vyčistiť rozsiahle rúbanisko, zo všetkých strán obklopené ihličnatými lesmi. V strede ho pretínal skalnatý potôčik na dve takmer rovnaké polovice. Jedna z nich bola skoro úplne rovná, kým druhá sa popri potoku dvíhala mierne dohora. autori zachovaný dobových dokumentov si veľmi pochvaľujú práve túto rôznorodosť terénu, pretože „práve tá dáva vyniknúť kráse golfovej hry“.

             Umiestnenie ihriska nemalo konkurenciu. Otváral sa z neho čarokrásny výhľad na impozantnú budovu Grandhotela Praha, vystupujúcu priamo z koberca ihličnatých lesov. Hneď vedľa nej čnel do výške Lomnický štít.

             Vzhľadom na to, že golf nebol v Uhorsku veľmi rozšírený, súčasťou všetkých materiálov je stručný opis pravidiel hry. Jeden z nich nám umožňuje rekonštruovať i podobu ihriska v Tatranskej Lomnici. Ponúkame z neho aspoň ukážku: „Podstata golfovej hry je nasledujúca. Podľa možnosti sa na trávnatom teréne vo vzdialenosti 300 – 500 metrov od seba pripravia jednotlivé „green“, okolo ktorých sa približne v priestore 10 krát 10 metrov vytvorí trávnik hladký ako biliardový stôl. V strede tejto plochy je umiestnená 8 cm široká a 15 cm hlboká jamka. To je takzvaná „holes“.

             Hrací plán pozostáva z deviatich takýchto jamiek a k nim patriacich už spomínaných 300 – 500 metrov dlhých ihrísk. Sú postupne usporiadané do veľkého kruhu tak, že posledná jamka je hneď vedľa prvej. To preto, aby sa celý okruh dal bez prerušenia zahrať viackrát. Turnaj, alebo zápas, sa teda hrá na 9 alebo 18 jamiek. Dva okruhy sa hrávajú na klasických turnajoch, napríklad na majstrovstvách Anglicka.

             Úloha hráča je jednoduchá. Musí, podľa možnosti čo najmenším počtom úderov dopraviť loptičku postupne do každej jamky v okruhu“.

             V roku 1909, keď bolo nové ihrisko dokončené, usporiadali v Tatranskej Lomnici veľký medzinárodný turnaj. Zúčastnilo sa ho viacero prvotriednych zahraničných hráčov. Práve ich majstrovstvo malo byť, okrem propagácie golfu, aj príležitosťou pre domácich hráčov na získanie cenných skúseností. Zo známejších zahraničných účastníkov spomeňme aspoň R. Evertsa, tajomníka na belgickom veľvyslanectve vo Viedni. Ako jeden z najlepších írskych hráčov  bol členom Royal Portrush Golf Clubu. V roku 1904 vyhral aj majstrovstvá Írska. Medzi veľmi dobrých reprezentantov „klasickej školy“ patril Barclay Rives, rpvý tajomník amerického veľvyslanectva vo Viedni. Bez šanci na celkové víťazstvo neboli ani Claude English, člen Gordon Golf Clubu v Peterborough (Veľká Británia) a M. Ehrenreich, právnik, jeden z najlepších rakúskych hráčov.

            Domáci hráči rozhodne nepatrili medzi favoritov. Počas turnaja však poväčšine zaznamenali veľké zlepšenie. Kým v priebehu prvého dňa bol ich najlepší výsledok na 18 jamiek 215 úderov, počas druhej polovice turnaja sa už najlepší domáci hráč Lauber dostal na 149 úderov. Väčšina ostatných to tiež stiahla pod dvesto úderov. Aj keď to na zahraničných konkurentov zďaleka nestačilo (dnes svetová špička dosahuje pod 70 úderov na 18 jamiek), ukázalo sa, že golf má šancu vybudovať si v Uhorsku slušnú základňu. Cez zahraničných účastníkov sa Tatra – Clubu navyše podarilo nadviazať zaujímavé kontakty so zahraničnými, najmä anglickými klubmi.

             V roku 1909 sa teda podarilo nadšencom z Tatra – Clubu zorganizovať prvý väčší golfový turnaj v uhorskej časti habsburgskej monarchie. A aj keď sa tu neskôr hrávali už len národné turnaje, toto prvenstvo už Tatranskej Lomnici uprieť nemôže nikto.